​Hodnota Distribúcie Prasādamu (Rāmacandra dāsa)

  
  Prečo prasādam? Prečo nejesť iba kvôli prežitiu? Prečo nerozdávať obyčajné jedlo? Kṛṣṇa na to odpovedá v Bhagavad-gīte v 3. kapitole:

  „Oddaní Pána sú oslobodení od všetkých druhov hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré najprv obetovali Pánovi. Ostatní, ktorí jedlo pripravujú pre svoj zmyslový pôžitok, jedia určite iba hriech.“

  Prasādam však nie je iba hocijaké jedlo, ale je 100% očistené Samotným Pánom Kṛṣṇom, ktorý je Najvyššou Božskou Osobnosťou. Mohli by sme ponúknuť sýte, plnohodnotné, chutné jedlo nejakej chudobnej vrstve našej spoločnosti, kde niet núdze o ľudí, ktorý potrebujú výživnú stravu, ale kým to jedlo prv neobetujeme Pánovi, potom im spôsobíme len utrpenie. Nikto sa neskryje pred zákonmi prírody: „Bezrukí sú korisťou tých, ktorí ruky majú; beznohí sú korisťou štvornohých. Slabý je potravou pre silného. Platí všeobecné pravidlo: jedna živá bytosť je potravou pre tú druhú.“ (Śrīmad-Bhāgavatam 1.13.47). Každý musí jesť a spôsobovať tým bolesť a ako už bolo vysvetlené vyššie, vyhnúť sa takémuto násiliu spáchanému na iných živých bytostiach je nemožné. Jīvo jīvasya jīvanam, jedna živá bytosť je potravou pre druhú. Akákoľvek karma (činnosť), ktorú vykonáme, a ktorej cieľom nie je yajña, je príčinou nášho spútania. Zákon karmy neplatí len pre tých, ktorý v ňu veria alebo ktorí jej rozumejú. Týka sa každého. Každý čin, ktorý vykonáme má nejaký následok. Keď teda zabíjame pre ukojenie svojich zmyslov, budeme za to musieť trpieť. Ak teda chceme žiť pokojne (a čo už povedať o duchovnom živote), potom nesmieme zanedbávať vykonávanie yajñe, alebo obety Kṛṣṇovi, Najvyššej Božskej Osobnosti. Každý môže Pánovi obetovať jednoduché jedlo či dokonca bezvýznamný kúsok ovocia. A ak to urobí s láskou a oddanosťou, Pán jedlo prijme. Rozdávanie takéhoto obetovaného jedla ľudí zachráni od toho najväčšieho nebezpečenstva v hmotnom svete, ktorým je zábudlivosť na náš pôvodný vzťah s Bohom sprevádzaná degradáciou do nižších druhov života. Kṛṣṇove potencie sú neobmedzené, a tak ako Slnko dokáže očistiť aj to najšpinavšie miesto, podobne Kṛṣṇa dokáže očistiť všetko a každého.
  Kto je Kṛṣṇa? Kṛṣṇa je Najvyššia Božská Osobnosť. Boh je jeden, tak ako voda. Voda je unikátna látka, ktorú pozná každý. Meno opisujúce túto konkrétnu látku, "vodu", sa však môže meniť. V angličtine ju môžeme nazvať „water“ alebo v hebrejčine „maim“ alebo v ruštine „vada“, ale látka zostáva tá istá. Podobne meno, ktoré opisuje Boha sa môže líšiť, ale Boh je nakoniec iba jeden. Kṛṣṇa je zvrchovaným vlastníkom všetkého. Môžeme tvrdiť, že niečo vlastníme: dom, auto rodinu atď. Ale dokážeme tieto veci vytvoriť sami bez toho, aby sme využili Kṛṣṇov majetok? Dokážeme postaviť dom bez toho, aby sme použili tehly alebo drevo? Dokážeme vyrobiť tehly bez toho, aby sme využili zem? Dokážeme vytvoriť auto bez toho, aby sme získali rozličné kovy z Kṛṣṇovej prírody?
  No aj keď všetky tieto materiály získame, kým nemáme správnu inteligenciu, nakoniec všetko aj tak len pokazíme. Odkiaľ všetky tieto zložky pochádzajú? Kṛṣṇa to vysvetľuje v Bhagavad-gīte: „Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego – dohromady týchto osem tvorí Moje oddelené hmotné energie.“
Ak niekoho milujete, potom mu chcete jeho dary nejako oplatiť, a čo už povedať o Bohu. Čo už však len my môžeme obetovať Kṛṣṇovi? Kṛṣṇovi patrí všetko. Ako môžeme porovnávať uctievanie v našom kostole, mešite alebo v chráme s uctievaním, ktoré Mu preukazujú oddaní v duchovnom svete? A čo už povedať o podradnom, podmienenom vykonávaní oddanej služby zmiešanej s túžbami po rozličných hmotných dobrodeniach ako bohatstvo, sláva, krása atď. Kṛṣṇa chce, aby sme Ho milovali bez podmienok a takú lásku prejavuje oddaný, ktorý chce každému rozdávať Kṛṣṇovu milosť – prasādam. V súvislostí s tým by som rád citoval veľmi dôležitú pasáž zo Śrīmad-Bhāgavatamu 3.29. 24:

  „Moja drahá Matka, ak Ma niekto uctieva vhodnými rituálmi a obetinami, no ignoruje Moju prítomnosť vo všetkých živých bytostiach, potom Ma nikdy nepoteší chrámovým uctievaním Mojich Božstiev.

Výklad od Jeho Božskej Milosti A.C. Bhaktivedantu Svāmīho Prabhupādu:

  Existuje šesťdesiatštyri rozličných predpisov pre chrámové uctievanie Božstiev. Existuje mnoho vecí, ktoré sa obetujú Božstvám, niektoré sú cenné a iné zase menej. Bhagavad-gīta káže: „Ak mi oddaný obetuje malý kvet, lístok, nejakú vodu alebo trošku ovocia, prijmem to.“ Skutočným cieľom je preukázať Pánovi našu milujúcu oddanosť. Samotné obetiny sú druhoradé. Ak voči Pánovi nevyvinieme láskyplnú oddanosť a bez skutočnej oddanosti Mu len obetujeme mnoho druhov jedla, ovocia a kvetov, potom Pán naše obety neprijme. Boha si nekúpime. Je taký veľký, že náš úplatok nemá žiadnu hodnotu. Boh tiež netrpí žiadnym nedostatkom. Keďže je úplný Sám osebe, čo Mu už len môžeme obetovať? Všetko pochádza z Neho. Obetujeme len preto, aby sme Pánovi prejavili našu vďačnosť a lásku.
  Túto vďačnosť a lásku k Bohu preukazuje čistý oddaný, ktorý vie, že Pán prebýva v každej živej bytosti. Chrámové uctievanie ako také nevyhnutne zahŕňa rozdávanie prasādamu. Nie je to tak, že by sme si mali vo svojom súkromnom byte alebo vo vlastnej izbe vytvoriť chrám, obetovať niečo Pánovi a potom to zjesť. Samozrejme, že je to lepšie než jedlo iba uvariť a zjesť ho bez toho, aby sme porozumeli nášmu vzťahu s Najvyšším Pánom. Ľudia, ktorí to tak robia, sú zvieratá. Ale oddaný, ktorý sa chce pozdvihnúť na vyššiu úroveň porozumenia musí vedieť, že Pán je prítomný v každej živej bytosti a ako uvádza predošlý verš, k ostatným živým bytostiam by sme mali byť súcitní. Oddaný by mal uctievať Najvyššieho Pána, byť priateľský k ľuďom, ktorí sú na rovnakej úrovni a byť súcitný k nevedomým. Svoj súcit k nevedomým živým bytostiam by sme preto mali preukázať rozdávaním prasādamu. Distribúcia prasādamu nevedomým masám ľudí je povinnosťou tých, ktorí jedlo obetujú Bohu. Pán prijíma skutočnú lásku a oddanosť. Ak mnoho cenných jedál ponúkneme človeku, ktorý nie je hladný, potom to bude všetko nanič. Podobne aj my môžeme obetovať Božstvu mnoho cenných vecí, ale ak nemáme skutočný zmysel pre oddanosť a skutočný zmysel pre Pánovu všadeprítomnosť, potom našej oddanej službe niečo chýba. V takomto stave nevedomosti nemôžeme Pánovi obetovať nič prijateľné.

---