OBRAD JE FORMALITA, BYŤ ŽIAKOM UŽ NIE

Autor: Purujit Dāsa

      Teraz prichádza posledný a možno najdôležitejší bod, ktorým je, že toto nie je iba formalita. Zasväcujúci obrad môže byť formalitou, no byť brāhmaṇom už nie je formalita. Prabhupāda dal nejaké pokyny. Najväčšou zodpovednosť brāhmaṇa je kázať toto vedomie Kṛṣṇu. Podľa Védskeho systému má brāhmaṇa šesť povinností: uctieva Božstvá a učí ostatných, ako Božstvá uctievať. Keď prídete do chrámu, oddaní vám povedia: pokloňte sa, urobte to takto. To je začiatok. Vlastne vás učí, ako byť brāhmaṇom. Nemyslíte si, že je to bezvýznamné. Ak vás Rāmacandra Prabhu požiada, aby ste pozametali v chráme podlahu, dáva vám príležitosť dosiahnuť najvyššiu platformu brāhmaṇa, pretože zametanie podlahy v chráme je súčasťou uctievania Božstiev, nie len robiť āratīk, kropiť hostí vodou. Zametanie podlahy v chráme, ktoré sa zdanlivo podobá na povolanie podradných śūdrov, je v skutočnosti uctievanie Božstiev. Ak vás niekto poprosí: prosím, prineste Kṛṣṇovi kvet, je to tiež uctievanie Božstiev. Každý sa môže zapojiť. Toto je povinnosťou brāhmaṇa: zapojiť do uctievania Božstiev čo najviac ľudí. Možno že nie sú kvalifikovaní, schopní nasledovať usmerňujúce zásady, stále si však nejako namáham hlavu, ako ich zapojiť. Ďalšou povinnosťou brāhmaṇa je čítanie śāstier, kníh, Véd a tiež učenie śāstry. Nie len čítanie: a keď sa niekto opýta otázku, nedokáže odpovedať. Alebo slepé čítanie: „Ó, práve tu sa to hovorí. Neviem čo to znamená, ale je to tak, a hotovo.“ Nie. Musí śāstry vysvetliť. Ak śāstrám rozumie, potom ich musí vysvetliť. Kṛṣṇa v Bhagavad-gīte hovorí, že jednou z  kvalifikácií brāhmaṇa je vijñāna - realizované poznanie, skrátka nie ako naše moderné vzdelanie, jñāna, teoretické. Teoreticky sa niečo naučím, no vo svojom súkromnom živote robím samé nezmysly. Alebo že sa niečo naučím, nejaké fakty, a potom ich len opakujem ako papagáj. A keď sa vás niekto opýta, čo to znamená: „Neviem, čo to znamená, nedokážem to vysvetliť.“ Takže vijñāna. Musí byť realizovaný. To je kvalifikácia. Musí čítať a tiež tomu rozumieť. A keď káže, potom nemôže bez toho kázať, bez nejakej realizácie, pretože ľudia budú klásť otázky. Tak ako sa po každej prednáške pýtame: „Nejaké otázky?“ „Však?“ Sme veľmi otvorení a ktokoľvek môže prísť a opýtať sa otázku, a my mu odpovieme. Takže, to je štvrtá povinnosť. Ďalšou povinnosťou je, že prijíma milodary. Pretože je veľmi zaneprázdnený študovaním śāstry, uctievaním Božstiev, nemá žiaden čas si nájsť prácu. Ľudia sa občas hlúpo pýtajú: „Prečo si nehľadáte prácu?“ Kde je na to čas: uctievanie Božstiev, spievanie 16. kôl, kázanie, sme jednoducho zaneprázdnení. Nemyslíte si, že tu leňošíme, že tu iba spíme a jeme. Sme veľmi zaneprázdnení. Spýtajte sa tohto oddaného bhaktu Filipa Prabhua. Je to po prvý krát, čo žije v chráme posledné dva mesiace. Môžete sa ho opýtať, aký je zaneprázdnený. Žiaden čas na spánok, žiaden čas ísť dokonca na toaletu. Vyžaduje sa toľko povinností. Takže brāhmaṇa nemá čas zarobiť si na svoje živobytie. Obyčajní ľudia by mali mať tú slušnosť, to pochopenie, že títo chlapci tu udržiavajú nejaký druh duchovnej kultúry: neoddávajú sa nezákonnému sexu, jedeniu mäsa, intoxikácii, hazardu a študujú śāstry, takže mi dokážu v prípade potreby poradiť. Udržiavajú chrám a atmosféru vo vedomí Kṛṣṇu. Áno, prispejem a podporím túto kultúru. Toto je v našej spoločnosti veľmi potrebné. Podvodníci a darebáci zneužívajú peniaze ľudí a ľudia s tým nemajú problém. Keď však majú podporiť chrám pre vedomie Kṛṣṇu, začnú váhať. Keď rozdávame knihy, občas nás vyzývajú: „Kam idú peniaze?“ Pýtate sa vášho mliekara, kam idú peniaze? Keď si kupujete svoje noviny, pýtate sa, kam idú peniaze? Takže, my vám ponúkame najväčšiu dobročinnosť, najvyššie poznanie, transcendentálne poznanie od Śrīlu Prabhupādu. Prečo závidíte? Prečo tá otázka: „Kam idú peniaze?“ Áno, existuje mnoho podvodníkov, to je pravda. V mene náboženstva kážu samé nezmysly, to však ale neznamená, že sme teraz všetci podvodníci. Ak vidíte nejaký rozpor, poukážte na to. Lenže žiaden rozpor neexistuje. Nasledujeme veľmi prísne, no ľudia nám aj tak závidia.
        
         Obyčajní ľudia by mali brāhmaṇov podporovať, mali by im prispievať. Áno, brāhmaṇa nemá čas si zarobiť na svoje živobytie - odovzdal sa. V skutočnosti je to tak. Nevieme, odkiaľ peniaze prichádzajú, ako pripravíme zajtra prasādam. Plne závisíme na podpore ľudí. Nakoniec závisíme na Kṛṣṇovi. Kṛṣṇa nás vždy ochráni. Ľudia by však mali mať tento prirodzený sklon: áno, podporím to, je to veľmi pekné. Ak tu nie sú títo chlapci, je to veľká škoda. Jeden chrám pre vedomie Kṛṣṇu prinesie toľko úžitku. Ak sa oň nevedia starať, ak musia chodiť do práce, chrám úplne zanikne. Ak v práci ťažko pracujete, nemôžete sa starať o chrám. V spoločnosti je preto povinnosťou každého podporovať brāhmaṇov a podobne má tiež zodpovednosť brāhmaṇa. Nie, že iba berie. Musí šíriť poznanie, musí učiť, ako uctievať Božstvá a mal by tiež rozdávať milodary. Takže my pripravíme prasādam a pozveme vás: príďte a zoberte si chutný prasādam, pripravili sme výbornú hostinu. Zoberte si nejaký domov, nie sme chudáci. Práve naopak,  núkame prasādam. Zoberte si ho koľko len môžete. Je to povinnosťou brāhmaṇa, nie je to iba formalita. Mal by tiež urobiť z ostatných oddaných. Tu je ohľadom toho citát:
        
         „Profesionálni kazatelia nedokážu vytvárať čistých oddaných. Existuje mnoho profesionálnych kazateľov Śrīmad-Bhāgavatamu, ktorí ho čítajú, aby si zarobili na svoje živobytie. Avšak nedokážu priviesť materialistických ľudí k oddanej službe. Jedine čistý oddaný dokáže priviesť ostatných k čistej oddanej službe. Pre všetkých kazateľov v našom hnutí pre vedomie Kṛṣṇu je preto dôležité, aby sa najprv stali čistými oddanými a nasledovali usmerňujúce zásady: zdržiavanie sa nezákonného pohlavného styku, jedenia mäsa, hazardu a intoxikácie. Mali by pravidelne spievať Hare Kṛṣṇa mahā-mantru na svojom ruženci, nasledovať proces oddanej služby, vstávať skoro ráno, účastniť sa maṅgala-āratīku a pravidelne recitovať Śrīmad-Bhāgavatam a Bhagavad-gītu. Týmto spôsobom sa môže človek očistiť a oslobodiť od všetkej hmotnej kontaminácie:
 
sarvopādhi-vinirmuktam
tat-paratvena nirmalam
hṛṣīkena hṛṣīkeśa-
sevanaṁ bhaktir ucyate
         Nārada-pañcarātra

         Predstieranie oddanej služby mu nepomôže. Musí byť čistým oddaným, ktorý nasleduje proces oddanej služby. Tak privedie ostatných k oddanej službe. Śrī Caitanya Mahāprabhu praktizoval oddanú službu a kázal (āpani ācari´ bhakti karila pracāra). Ak sa kazateľ správa v oddanej službe vhodným spôsobom, bude schopný zmeniť ostatných. Ináč jeho kázanie nebude mať žiaden účinok.“
CC Madhya 24.98

A tu je ďalší citát:
„Śrīla Jīva Gosvāmī komentoval tento verš: śvādo ´pi sadyaḥ, číže pojedač psov po tom, čo sa stane oddaným sa ihneď stáva kvalifikovaným brāhmaṇom do takej miery, že sa stáva spôsobilým stať sa kňazom vo veci vykonávania obiet. Jīva Gosvāmī však hovorí, že dokonca človek, ktorý sa narodil v brāhmaṇskej rodine, čaká na kvalifikáciu na vykonávanie obiet. Musí byť zasvätený, pokročilý vo vzdelaní a mnoho iného. Keď si však jeden pojedač psov uvedomí Kṛṣṇu bez toho, aby čakal na očistný proces, ihneď sa stáva spôsobilý byť kňazom, ktorý vykonáva obety. Nemali by sme to však zneužívať. V skutočnosti by sme mali dosiahnuť úroveň brāhmaṇa, kvalifikovaného brāhmaṇa, kvalifikovaného Vaiṣṇavu, aby nás tak nemohli ostatní kritizovať. To je naša špeciálna požiadavka. Túto šancu má každý. Táto cesta pre vedomie Kṛṣṇu je každému otvorená. Nezáleží na tom. Moja pozícia je veľmi neistá.“
Nektár oddanosti, Vṛndāvana 24. Október 1972
Takže potom, čo prijmeme šnúru by sme sa mali držať procesu. Nie, že prijmem šnúru a že som zasvätený, takže môžem robiť samé nezmysly. To znamená, že človek nie je úprimný. Mali by sme sa kvalifikovať, držať sa zásad a mali by sme kázať a očistiť tiež  ostatných tak, ako len môžeme.