​Vráťte všetko naspäť Bohu (Purujit Dāsa)

  Tak ako zalievaním koreňa stromu automaticky živíme všetky jeho vetvy, podobne uspokojením Kṛṣṇu, Najvyššieho Pána, je každý ihneď spokojný. Tak ako nakoniec uhynie strom, ktorého vetvy sú zalievané bez toho, aby bol zaliaty koreň, podobne všetko úsilie postmoderného človeka v snahe nastoliť rovnosť, spravodlivosť a šťastie pre všetkých bez rozdielu musí vyústiť do frustrácie, ak ho nezapojí v procese oddanej služby Pánovi.
Služba rodine, spoločnosti, národu alebo dokonca ľudstvu sa môže javiť úctyhodne v očiach tých, ktorí chcú dobrovoľne pútať svoju večnú dušu k zákonom krutej hmotnej prírody, no človek priemernej inteligencie to všetko vidí len ako mrhanie časom. Inteligentná osoba vie, že tak ako zalievanie vetiev stromu v skutočnosti neprivádza žiadnu vodu do ich vnútra, podobne aj povrchná a obmedzená služba našim telesným príbuzným a známym zostáva na vonkajšej telesnej platforme, ktorá neprinesie žiadnu radosť ani mne, ani ostatným. Aby sme v duši prebudili bezpríčinnú radosť, potom by sme svoj sklon k službe mali používať správne – menovite tešením Najvyššieho Pána. Kṛṣṇa hovorí (Bg. 3.12): "Polobohovia zodpovední za rozličné životné potreby ich dodávajú človeku, ktorý ich uspokojí vykonávaním yajñe [obety]. Preto ten, kto si takéto dary užíva bez toho, aby ich obetoval na oplátku polobohom, je určite zlodej."
Ak v tomto svete nezaplatíme svoj účet za elektrinu, odpoja nás od nej. Podobne polobohovia dodávajú životné potreby zastupujúc Najvyššieho Pána, ale keď nevykonáme obetu, dodávka sa preruší a bez Matky Prírody, ktorá nám poskytuje základné suroviny vo forme obilia, ovocia, vody, slnka atď. celá naša civilizácia okamžite zanikne. Šikovný podnikateľ dokáže postaviť elektráreň, aby distribuoval elektrinu a účtoval si za ňu poplatky, ale samotnú elektrinu alebo oheň z ničoho vyrobiť nedokáže. Oheň pochádza od Matky Prírody a Matka Príroda je nakoniec jednou z energií Najvyššieho Pána (Bg. 7.4):
Zem, voda, oheň, vzduch, éter, myseľ, inteligencia a falošné ego – týchto osem tvorí Moje oddelené hmotné energie.
  Pretože všetky tieto prvky patria Najvyššiemu Pánovi, mali by sme ich použiť podľa Jeho plánu, menovite v Jeho službe. Účelom Bhaktivedanta Lives In Sound Society je zapojiť všetky možné hmotné prvky tak, aby boli zamstnané v službe Najvyššiemu Pánovi, Bhagavānovi, Śrī Kṛṣṇovi pod vedením čistého oddaného, pravého duchovného majstra a je v záujme všetkých ľudí, aby s členmi tejto spoločnosti láskavo spolupracovali a tak sa stali hodnými pomocníkmi v tomto skromnom pokuse o zduchovnenie hmotnej existencie prostredníctvom vykonávania obety. Keď si však Pánove rozličné energie len užívame a nevykonáme obetu, potom sa spútavame hriešnou karmou v podobe krádeže. Spoločnosť zlodejov vo vytváraní harmonického spolunažívania nikdy neuspeje. Človek je bytosť obmedzená, a preto v dôsledku svojej povahy nedokáže Božie dary  prerozdeliť rovnomerne medzi všetky ostatné živé bytosti. Tak ich nakoniec zdieľa iba vo svojom obmedzenom kruhu rodiny, priateľov alebo nanajvýš národa, čo napriek všetkým ušľachtilým ideálom dobrosrdečného filantropa ostáva naďalej sebeckým gestom. Rozdelenie lupu medzi svojich príbuzných alebo priateľov nerobí zlodeja čestným. Zlodej musí ukradnutý majetok vrátiť vlastníkovi a tak sa zbaviť viny. Všetko hmotné by sme preto mali použiť v službe jeho vlastníkovi, Najvyššiemu Pánovi. Kṛṣṇa, Najvyššia Božská Osobnosť, dáva postmodernému človeku jednoduché a praktické riešenie, ako sa oslobodiť od svojej, takmer večne sebeckej povahy. Kṛṣṇa hovorí:
 
  Oddaní Pána, ktorí si uvedomujú Krsnu, sú oslobodení od všetkých druhov hriechov, pretože jedia jedlo, ktoré najprv obetovali Pánovi. Ostatní, ktorí jedlo pripravujú pre svoj vlastný zmyslový pôžitok, jedia iba hriech. (Bg. 3.13)

  Jednoduchým obetovaním svojho jedla Pánovi sa oslobodíme od hriešnych reakcií na našu činnosť a tiež automaticky uspokojíme všetkých polobohov. Každá ľudská bytosť preto musí obetovať svoje jedlo Pánovi pod vedením pravého duchovného majstra. Takto si môže každý užívať blažený život pod Pánovou priamou ochranou. Čím viac sa človek prostredníctvom spievania, načúvania, uctievania zvyškov Pánovho jedla atď. zamestná v oddanej službe Pánovi a umožní to aj ostatným, tým viac sa o neho Kṛṣṇa automaticky a priamo postará a zabezpečí všetky jeho životné potreby. Človek tak už ďalej nikomu nekrivdí tým, že by Pánovi kradol Jeho majetok alebo že by okrádal ostatných len kvôli uspokojeniu svojej sebeckej povahy, pretože sa nakoniec zapája výlučne v službe Pánovi. Tak dosiahne najvyššiu dokonalosť života. Každý inteligentný človek by preto mal vykonávať tento jednoduchý proces, ktorým je obetovanie jedla Najvyššiemu Pánovi a rozdávanie jeho zvyškov ostatným. Toto je praktická metóda, ktorou ustanovíme harmóniu, mier a spoluprácu, tak veľmi potrebné v súčasnej spoločnosti.